The Kansai Herald

Jeseň dorazila aj do Hirakaty. Ešte včera sme hrali s Joergom a Ryanom basket v krátkych tričkách, dnes by som to odporúčal len kandidátom na zápal pľúc. Možno to privodilo pozeranie 18 rokov starých fotiek z námestí, kde to síce vrelo, ale nie kvôli teplote.

Kto ešte nečítal, nech si pozrie rozhovor s Oskarom Krejčím, profesorom na katedre mezinárodných vzťahov UMB a poradcom novembrového Adamca. Komentovať nebudem, podobne ako  bratislavskú demonštráciu spoluorganizovanú OKS, či anti-utopickú poviedky z dielne Lukáša Krivošíka. Musel by som byť asi prikrutý.

Inak škola pokračuje riadne rýchlo - ostáva nám ešťe asi 6 týždňov, za ten čas budem musieť stihnúť napísať zo 3 papere, zahrať scénku na japončine a minimálne jeden test z politickej ekonómie. Snáď to nebude až také kritické, zatial aj podľa môjho súdu podriemerné výkony stačia zvyčajne na dobré výsledky. Budúci semester si dám asi menej formálneho vzdelávania, niekedy mám pocit, že čas strávený na hodinách by som určite lepšie zúročil v knižnici - ale to je daň za to ako je postavený ten akademický program.

Jesenné dni som strávil okrem iného výletom do Hirošimy, kam sme šli povestným magnetickým vlakom Šinkanzenom. Súčasťou výletu bolo rozprávanie pani, ktorá prežila bombardovania, či návšteva múzea. Na druhý deň sme sa vydali na jedno z najkrajších miest, kde som kedy bol - na ostrovnú Miyajimu povestnú "plávajucou" bránou (torii) do svätyne. Po pamiatkách sme sa vybrali na vrchol ostrova, dole sme si spravili super výlet lesom, ktorý rozhodne nevyzeral ako ten náš doma.

Okrem iného som sa mal čas prečítať niekoľko knižiek, Murakamiho Dance Dance Dance je fajn pokračovanie Ovce, avšak trocha menej uletené. Rozhodne však dobre investovaný čas. Jeho snáď najznámejšie dielo -  Nórske drevo - ma až tak nebralo. Za to Huntingtonovi sa musí uznať, že svojmu remeslu rozumie veľmi dobre, konečne som prečítal celú Tretiu vlnu (Third Wave), a must read pre hocikoho, kto o demokratizáciu a tranzitológiu len zakopne.

Budúci týždeň snáď dorazí Nye a Linz so Stepanom (papierovo), isto pozdvihnú úroveň mojej intelektuálnej zábavy, ktorá je inak biednejšia.

Aby sa chápalo, čo tvorí školský úspech:

Keď mi došlo, že s tou antropológiou to nebude až také žhavé, a že nemá zmysel robiť projekt, ktorý ma bude stáť veľa síl a výsledok aj tak nebude ocenené, povedal som si keep it simple, dummy. Tak som sa rozhodol písať o japonskom trávení Vianoc. A ako každý správny debatér vie, slová nie su to najdôležitejšie, moji spolužiaci dostali naservírovanú vymaľovanú prezentáciu. Trocha to prekvapilo aj mňa, zhltli to aj s navijákom. Blbšie je, že ešte treba napísať paper...


Čiastočne mystifikačný bonus pre vytrvalcov (do diskusie: s čím sa vám to asociuje?) :