Jeseň dorazila aj do Hirakaty. Ešte včera sme hrali s Joergom a Ryanom basket v krátkych tričkách, dnes by som to odporúčal len kandidátom na zápal pľúc. Možno to privodilo pozeranie 18 rokov starých fotiek z námestí, kde to síce vrelo, ale nie kvôli teplote.

Kto ešte nečítal, nech si pozrie rozhovor s Oskarom Krejčím, profesorom na katedre mezinárodných vzťahov UMB a poradcom novembrového Adamca. Komentovať nebudem, podobne ako  bratislavskú demonštráciu spoluorganizovanú OKS, či anti-utopickú poviedky z dielne Lukáša Krivošíka. Musel by som byť asi prikrutý.

Inak škola pokračuje riadne rýchlo - ostáva nám ešťe asi 6 týždňov, za ten čas budem musieť stihnúť napísať zo 3 papere, zahrať scénku na japončine a minimálne jeden test z politickej ekonómie. Snáď to nebude až také kritické, zatial aj podľa môjho súdu podriemerné výkony stačia zvyčajne na dobré výsledky. Budúci semester si dám asi menej formálneho vzdelávania, niekedy mám pocit, že čas strávený na hodinách by som určite lepšie zúročil v knižnici - ale to je daň za to ako je postavený ten akademický program.

Jesenné dni som strávil okrem iného výletom do Hirošimy, kam sme šli povestným magnetickým vlakom Šinkanzenom. Súčasťou výletu bolo rozprávanie pani, ktorá prežila bombardovania, či návšteva múzea. Na druhý deň sme sa vydali na jedno z najkrajších miest, kde som kedy bol - na ostrovnú Miyajimu povestnú "plávajucou" bránou (torii) do svätyne. Po pamiatkách sme sa vybrali na vrchol ostrova, dole sme si spravili super výlet lesom, ktorý rozhodne nevyzeral ako ten náš doma.

Okrem iného som sa mal čas prečítať niekoľko knižiek, Murakamiho Dance Dance Dance je fajn pokračovanie Ovce, avšak trocha menej uletené. Rozhodne však dobre investovaný čas. Jeho snáď najznámejšie dielo -  Nórske drevo - ma až tak nebralo. Za to Huntingtonovi sa musí uznať, že svojmu remeslu rozumie veľmi dobre, konečne som prečítal celú Tretiu vlnu (Third Wave), a must read pre hocikoho, kto o demokratizáciu a tranzitológiu len zakopne.

Budúci týždeň snáď dorazí Nye a Linz so Stepanom (papierovo), isto pozdvihnú úroveň mojej intelektuálnej zábavy, ktorá je inak biednejšia.

Aby sa chápalo, čo tvorí školský úspech:

Keď mi došlo, že s tou antropológiou to nebude až také žhavé, a že nemá zmysel robiť projekt, ktorý ma bude stáť veľa síl a výsledok aj tak nebude ocenené, povedal som si keep it simple, dummy. Tak som sa rozhodol písať o japonskom trávení Vianoc. A ako každý správny debatér vie, slová nie su to najdôležitejšie, moji spolužiaci dostali naservírovanú vymaľovanú prezentáciu. Trocha to prekvapilo aj mňa, zhltli to aj s navijákom. Blbšie je, že ešte treba napísať paper...


Čiastočne mystifikačný bonus pre vytrvalcov (do diskusie: s čím sa vám to asociuje?) :

Čo majú spoločné ľudia a bonsaje? Okrem iného asi aj to, že ich treba občas strihať. Toto mal byť nudný blog o tom, čo je nové v škole, ako sa tam niekedy cítim ako na strednej so všetkými a zlými momentami, ktoré k tomu patria. Ale nie, nuda príde inokedy.

Teraz o tom ako sa bol Matej-san strihať (s mini-fotodokumentáciou) !

O tom, že v niektorých momentoch strácam výrečitosť by sa dalo povedať viac. Jedným z momentov, kedy sa tak stáva pravidelne je, keď mám vysvetliť u holiča/kaderníka, ako ma má ostrihať. Ako majster neurčitosti zamumlem niečo ako "trocha skrátiť", "upraviť" (a keď chcem byť vtipný tak poviem "na Mačáka, hrniec mám svoj").  Potom to zahrajem na to, že oni sú tu profíci, tak vedia, ako to majú spraviť...

Niekedy to ale nejde. Napríklad, keď neviete zamumlať tieto vyššie zmienené frázy... potom sa naozaj treba spoliehať na to (alebo dúfať) , že je to profesionál. Alebo si zobrať nejakú fotku... To by som ale na to musel myslieť.

To bolo moje najdlhšie strihanie v živote. V kresle som strávil asi hodinu, pričom zasvätení vedia, že stráviť hodinu strihaním na mojej hlave je nemožnejšie ako riešiť sústavu rovníc o desiatich neznámych.  Nie preto, že by sa to nedalo, ale preto, že po 15 minútach nie je čo riešiť. Japonský holič sa dnes rozhodol, že Juergovi a mne predvedie, čo dokáže.


A to teda ukázal. Pri strihaní predviedol asi všetky nástroje na strihanie ake kedy boli vymyslené, už som lenčakal, že použije záhradné nožnice.... Priebežné výsledky strihania som pre zložené okuliare sledoval rozmazane, o to dôkladnejšie som sa ale mohol sústrediť na množstvo pomocných procesov, ktoré zahŕňali množstvo naparených uterákov, púdru na vlasoch (asi na vyznačenie teritórii), nenaparených uterákov, zmeny uhlov strihania a zmätenej konverzácie v mojej biednej japončine.

Holič-san je klasik. Nielenže strihá, ale aj holí - takúto ponuku som samozrejme nemohol odmietnuť.... A keď holí, tak tradične a poriadne. Zabudnite na Gillette a vibrujúce nezmysly. Pena nanesená na naparenú tvár štetkou, nebezpečný proces prevedený britvou do dokonalého výsledku. Začínam rozumieť starosmylskej náchylnosti pre toto prostredie... Reklamy na Fernet majú pravdu - aj chlapi majú svoje dni a chcú byť rozmaznávaní.

Späť k bonsajom a ľuďom.... bonsaje po ostrihaní nadobúdajú atypický tvar, a niekedy aj ľudia po ostrihaní. Môj dnešný výsledok môžete posúdiť sami.... Moja súkromná odstrihnutá teória je, že holič-san si pamätá len nemecké účesy vybraného historického obdobia, v ktorom obe krajiny ťahali za jeden povraz. Joerg podľa mňa nápadne pripomína najneslávnejšieho Nemca, je podľa neho Soldata. Bonsaja a vlasy dorastú....

Mám výhovorku.  Bol som chorý. A kedže svetaznalí vedia, čo je najťažšia mužská choroba na 7 (čoskoro-svetaznalí sa naučia, že je to rýmečka), tak som niekoľko dní poobede prepotil a prespal (tá lepšia časť) v posteli, resp. vo futóne.

Prvý mesiac bol rozbehový, čo sa týka školy, aj výletov. Dúfam, že ten budúci bude bohatší - najbližší výlet sa chystáme do Múzea mieru v Osake, čo bude akási predpríprava na výlet do Hirošimy. Ak všetko pôjde dobre, tak budeme počuť aj "preživšieho" (správne slovenské jednoslovné ekvivalenty do diskusie, ďakujem).

Keď už som v tej high-tech krajine robotických psov a najnovšie plánovaných robotov, ktorí sa majú starať o prestarnutú populáciu a kde viem ceknúť tak dva a pol vety, povedal som si, že by možno bolo fajn mať mobil. Ak ste si mysleli, že slovenskí operátori su neflexibilní, potom vymýšľajte výraz pre japonských.

Japonsko je síce lídrom v inováciach mobilných sietí, ale prichádza to na úkor takých bežných vecí na predplatených mobiloch ako sú napríklad SMSky. Operátori dotujú svoje nové modely natoľko, že predplatené modely pre nich nie sú zaujímavé. Japonský paušál môže byť fajn - internet, televízne programy a všelijaké ďalšie vychytávky, ktoré v reáli ale asi skoro nikto nepotrebuje.

Ak teda chcete predplatený mobil základnou devízou je trpezlivosť, mobily sa po internete nepredávajú pre terorizmus, každý mobil by mal byť registrovaný na konkrétnu zodpovednú osobu. Uvádzaný návod celkom funguje, začína sa vchodom do pobočky Softbanku, pretože všetci vaši kamoši majú Softbank.

Jednoaktovka pre dve osoby

Obsadenie - A: Gaidžin (hanlivé označenie cudzinca), B:personál

A1.Prepaido desu ka?   B1.Kývanie hlavou v horizontálnom smere A2. Iie? Mávanie rukami, že kedy.. B2. Nájdenie papierika s nápisom "undecided". A3. Slovenské mierne nadávky, napríklad fisy. Naznačovanie rukami, či môžu zavolať na inú pobočku, či tam niečo nemajú. B3. Zmätené pohľady (vlastne toto je celý čas). Nie, nemajú. A4. Podľa miery trpezlivosti opakovať na iných pobočkách, alebo to odložiť o týždeň-či dva.

V každom prípade, mobil už mám - nepošlem síce z neho medzinárodnú smsku, ak bude poslaná na číslo zo Slovenska alebo Česka, tak mi tiež doručená asi nebude. Za to mi môžete poslať krátky e-mail, ktorý sa mi zobrazí ako SMSka. Číselko v pravom hornom rohu stránky. Inak ak SoftBank je najlepšie, čo môže chlapík ako Brad Pitt mať, tak už nechcem byť slávny. Alebo budem ako niekto iný :D

Kultúrne okienko

Byť chorý ma niektoré výhody - doma to je zvyčajne obskakovanie pozornou rodinou, skoro hocikde, ak to nie je veľmi vážne, to znamená, že stokrát odložená kultúrna atrakcia získava vyššiu prioritu. Tak som si konečne pozrel francúzsky čiernobielo animovaný Renaissance. imdb 6.9, čsfd 73, ja dávam za solídnu sci-fi zábavu 8/10. Niektoré veci ale nechápem - prečo sú vedci stále Rusi a prečo musí v animovanom filme hlavný hrdina vyzerať ako George Clooney.


Zjavne dokážem prekvapiť ľudí aj po niekoľkých rokoch, Andreja prekvapilo, že niekedy počúvam klasickú hudbu. A náhodou som narazil na toto:



Skúste teraz toto:

Zdá sa mi, že John Williams sa pri skladaní Star Wars témy viac ako len inšpiroval. Či len akademici nemôžu kradnúť :D? Ako to vlastne je s používaním cudzích "samplov" ?

A vôbec. Náhoda? Sprisahanie? Galaktické sprisahanie? Je za tým Fico?

Innergeek sa nezaprie (alebo lamer pre tých, čo vedia, že hacker ma heslo "zuzana", poprípade nbusr123).

Nielenže som si nezaložil blog niekde, kde ho majú všetci, ale ešte sa v tom musím aj šprtať. Dôvod pre update stránky bol, že som chcel uverejniť článok o Kid Nation, ale v Movable Type 3.35 to dobre nešlo WYSIWYG editor  bolo treba doinštalúvavať (hardcoráci napíšu, že moje stonanie po WYSIWG je len prejavom lamizmu, áno je :D).

Tak som sa rozhodol spraviť väčší update stránky - utrpenie priam nekonečné - hlavne pre pomalosť (pretože rýchlosťou sa to nazvať nedá) miestnej linky. Netuším, prečo práve v Japonsku musím mať internet ako z roku 1999.

V každom prípade - blog zaznamenal nasledujúce zmeny:

• nový majiteľ premenoval denník na The Kansai Herald a zmenil dizajn
  
• blog teraz beží na Movable Type 4.0
• možno už ste v rubrike čo čítam
• boli pridané odkazy na audiostránku s odporúčaniami na hudbu last.fm a IM klient meebo
• darčeky a liebesbriefy poprosím na zmienenú adresu
  

Pochvaly a zlomyseľnosti do komentárov, snáď čoskoro aj niečo o Japonsku ;-)

PS: Aké je vaše geek skóre ?

Áno, škola začala. Stredoškoláci a základkari na Slovensku by o tom vedeli povedať svoje a prešpikovať to vybranými slovami, ktoré sú hlavne po písmenach "p" a "k". Inak, vysokoškoláci by súťaž v týchto vybraných slovách vyhrali. Ale to maju ešte tak týždeň čas :) Úprimnú sústrasť, ako vravelo naše oznamko "non bis in idem".

V každom prípade, škola začala aj mne v Hirakate, a po týždni môžem hodnotiť. Na moje pomery nevídané - spokojnosť a trocha obava, ako sa to bude všetko stíhať. 

Každý týždeň ma čaká 8 hodín japončiny, z toho 5 konverzácií a gramatiky a ďalšie 3 hodiny písania a čítania. Je to celkom zábava,  hoci práce ako na kostole - ale po 3 rokoch je možno super konečne robiť čosi, kde za sebou človek vidí nejaké výsledky. Pokrok je pomerne zjavný, po týždni sa dokážem predstaviť, povedať odkiaľ som a - pre túto krajinu veľmi dôležité - ospravedlniť sa.

Je to v čomsi aj ako návrat do prvej triedy - musím sa odznova učiť abecedu (teda konkrétne všetky 3 - hiraganu, katakanu aj znaky kanji)... uvidíme, či budú aj tie pozitívne prvácke veci ako včeličky :-) Príležitosť to zistiť príde skoro, zajtra ma čaká test z polovice hiragany. Ak nemáte, čo robiť, tak sa ju naučte tu, a testík si spravte tu.

Na rozdiel od prvej triedy však poobede nehrozí družina, ale odborné predmety. Každý z nich je 2 x týždenne po 80 minút. Pri ich výbere som sa celkom zapotil, nakoniec som ich vyškrtal na Súčasné problémy japonskej spoločnosti, Politické ekonómie južnej Ázie a Dynamiku moderného Japonska. Asi ich ešte budem počas roka komentovať, tak zatiaľ len stručne. Literatúra sa čítať oplatí priebežne a pred hodinou (áno, pred hodinou, jej prerozprávanie na hodinách nehrozí.

Súčasné problémy dokazujú, že niektorí ľudia nikdy nevyrastú. Prednášajúci Fedorowicz je podľa mňa veľké dieťa (a keď vravím veľké tak najmenej 120 kg veľké) s copom fascinované mangou, pokemónmi a rôznymi bizardnosťami lákajúcimi západné duše. Okrem toho, že je antropológ zvláda dokonale slovíčka "right" a "hai", na poslednej hodine som po 120 resp. cca 40 výskytoch prestal viesť štatistiky. Predmet by mal analyzovať  také zaujímavosti japonskej spoločnsoti ako baseball, či sumo, ale aj reálne problematické veci ako postavenie menšín..

Politické ekonómie učí "Dávajte pozor na P v emailovej adrese" Dr. Campbell, ktorý je síce miestami upätý, ale vyzerá byť ako správňak. Okrem obsesie upozorňovať ako roznášať  najefektívnejšie rôzne papiere, vie dokonale napodobniť zvuk vibrujúceho mobilu a potom povedať, že toto nechce na hodine počuť. Čítanka, ktorú dal dokopy je super, predmet vyzerá veľmi lákavo.

Dynamiku moderného Japonska učí Dr. Paul Scott. Dr. Scott by podľa Mačák-Kurianovskej typológie zaujímal čestné miesto vedľa M. Novaka v kategórii "dedo". Pre neznalcov - kategória dedo sa vyznačuje nielen erudovanosťou v problematike, ale aj veľkým množstvom príhod a neukojiteľnou chuťou sa o ne podeliť. To môže byť pre hodiny katastrofa, ako naposledy, keď som sa namiesto "tradičného politického usporiadania" dozvedel, ktoré tradičné hodnoty podľa Dr. Scotta pretrvali dodnes. Miaučák to trefne komentoval, že to Dr. Scott asi vie, pretože isto ešte žil aj počas tradičného obdobia....

Na druhej strane, výhodou dedovského prístupu je, že dedo zvyčajne sedí vo viacerých správnych radách, dokáže doniesť zaujimavých hostí a berie nás na výlet do japonskej väznice a Hirošimy.  

 

Hra na záver:

Klasická dosovská hra z obdobia bojov o nadvládu v Japonsku - Nobunaga's Ambition II, veľmi podobná Three Kingdoms, kde sa bojuje v Číne. Enjoy ! 

Odkaz fellow-bloggerom:

Ďakujem za linkovanie na Kansai Herald na tom,aby sa vaše stránky objavili tu sa pracuje. 

Pršelo a kolo mi ujelo.
Kolik mrtvých?
Všichni živí,
zastavil jsem o kopřivy.
A co chcete?
Vlastně nic,
jenom jsem vám to chtěl říct.

(Nohavica: Telefonování (báseň pro dva hlasy))

Tretí deň v Osake sa začal dažďom... a ak vravím dážď, myslím lejak. Nie letný dážďik v akom Zuzana Norisova tancuje v Rebeloch, ale presne ten typ, v ktorom je po 3 sekundách úplne jedno, čo mal, kto oblečené. 

Ako vravela Teta Oľga v 7 s.r.o. na Markíze, tak chlapi majú len dva módy. Buď sú hlúpi alebo ješitní.  Ješiťácky hrdo sa hlásiac k druhej možnosti si vravím, že niečo také ma nemôže odradiť od toho, aby som využil svoju čerstvú akvizíciu do vozového parku - bicykel s dočasným menom Čarinkó (bicykel v miestnom dialekte) [1], ktorý som kúpil od Kolumbíjčanky Joanny.

Asi po 20 sekundách pedálovania v daždi sa ukázalo, že tieto dve možnosti by nemali byť vzájomne výlučné. Bol som ješitný, a preto následne aj hlúpy (bádatelia kauzality napíšu, či to nie je náhodou naopak. Ale poporiadku.

problém 1:  dážď,

riešenie 1: držanie dáždnika v jednej ruke, riadenie druhou

problém 2:  jazdenie vľavo

riešenie 2: mantra "jazdi vľavo, pravidlo ľavej ruky, dávaj pozor"

problém 3:  opäť meškám - áno, vstal som načas. áno, zapol som počítač, keď som nemal. 

riešenie 3: "rýchlejšie ako speedy gonzales"

spolu:  recept na katastrofu 

Registráciu predmetov som stihol. Moje voľné nohavice sa premenili na sexy prilepené elasťáky a v topánkach som mal regulérnu žaburinu. Čvach-čvach.

Predmety zaregistrované, ja mokrý ako myš bicyklujem na intrák sa prezliecť a prezuť. preberám naučenú lekciu. Za dažďa nosiť  šľapky. Rýchlo schnú. Lekcia sa potvrdzuje. Po ceste späť zmoknem druhý krát. Story of my life. Dážďnik nepomáha. Musel by ho držať niekto, kto vie ako na to. Ja zaručenie viem, ako ho držať pri bicyklovaní tak, aby voda z neho padala na mňa. 

Vyzeral som nejako takto (len o dosť mokrejšie):

 

 Najfascinujúcejšia vec dňa: Čistenie vonkajšieho bufetového stolčeka v lejaku. Dvaja chlapíci sú zamúmijovaní, jeden strieka penový sajrajt na stôl, druhý čistí. Lejak odmíva špinu. Viete si predstaviť také nasadenie vo vašom okolí ? V Brne som sa v tak[ dobu robotníci skrývali pod strechy na kávu a cigu. 

čo nabúduce: intrák, kampus, spolubývajúci, fotky, debatný spolok...

[1] Nejako mi to ležalo v hlave odkedy som sa to slovo naučil. Takú tú reklamu, kde sa tancuje tango alebo čosi také a na koncí zanôti Karičkáá.

 Pod tarchou sa spravam ako idealny trh a reagujem na dopyt po nejakych prispevkoch o tom, co sa vlastne deje. 

Aby mali vsetci jasno v zakladoch: Kansai Herald je blog o mojom pobyte na univerzite Kansai Gaidai, konkretne jej programe Asian Studies. Frekvencia neurcita, kvalita prispevkov zarucene nezarucena ;-)

Na uvod trapny imaginarny rozhovor kazdeho cestovala na rodnu alebo inu hrud(u), kde travil poslednu dobu. Cesta bola v poriadku, nie v lietadle mi nebolo zle. Mam sa dobre. Casova choroba (tak sa slovensky povie jet-lag?) neprisla. Jedol som. Banany a dnes aj obed v skolskom bufete. Neviem, ale bolo to chutne; pripominalo to kurca. Prsalo, teraz uz nie. Kupit si bicykel. Este neviem, uvidime. Ahoj, urcite sa ozvem.

 

To by bola povinna jazda, dalsie prispevky a fotky snad pridu coskoro...